Slovo na úvod

         Býva dobrou tradíciou, dobrým zvykom, že sa pri významných výročiach a jubileách v spomienkach zastavujeme, retrospektívne si pripomíname minulosť a bilancujeme. Prelom 20. a 21.storočia je k tomu vhodnou príležitosťou, najmä keď sa striedali i tisícročia. Nebola to len kalendárna, numerická zmena, ale aj veľká dejinná udalosť. Existujú rôzne predstavy, prognózy, ale vývoj k budúcej realite môže byť nepredvídateľný. Vlastne už mnohokrát sme sa presvedčili, že ak chceme aspoň trocha predvídať, musíme poznať minulosť. Človek je vo svojej podstate utváraný dejinami. Každý vývojový proces (týka sa to aj odborov akým je záhradníctvo), v ktorom jeho jednotlivé fázy spolu určitým spôsobom súvisia, má svoje dejiny. Preto tiež vzniklo to známe, klasické a historické motto: „Historia magistraea vitae„ – dejiny sú učiteľkou života.

         Týchto niekoľko úvah predkladám preto, aby som zdôraznila význam skutočne záslužnej práce, ktorá sa nám snaží aspoň stručne, heslovito pripomenúť tie osobnosti, ktoré sa v priebehu uplynulého 20.storočia snažili v svojich profesiách niečo odovzdať, zanechať nasledovníkom, odbornej záhradníckej spoločnosti a ostatnej verejnosti.

         Veď všetky úspechy, či už vo vede, kultúre, športe, ale aj v odbornej činnosti, sú postavené na poznatkoch a výsledkoch súčasných i predchádzajúcich generácií. Nové úspechy, ďalší pokrok, je vlastne ich výslednou zložitou mozaikou. Z tohto dôvodu treba poznať to, čo sa vykonalo v minulosti, aby sme mohli pokračovať ďalej s víziou do budúcnosti. Nejedná sa len o praktickú stránku veci, ale aj výraz spoločenskej etiky voči tým, ktorí tu boli, mnohí ešte sú a našu pozornosť si zasluhujú.

         Aj keď sa k predloženej práci - tejto publikácii - vyjadrujem ako príslušníčka inej krajiny, v skutočnosti tomu tak celkom nie je. Veď spolužitie Čechov a Slovákov v jednej republike trvalo z hľadiska štátoprávneho a politického takmer tri štvrtiny minulého storočia. Spolupráca a vzájomné kontakty medzi Slovákmi a Čechmi má však oveľa dlhšie trvanie a trvá prakticky dodnes. Veľa Čechov pôsobilo na Slovensku a podieľalo sa na rozvoji a úspechoch Slovenska a naopak.

         Snáď za mnohých aspoň spomienka na Dr.Pavla Olexíka (1800-1878), rodáka z Trenčianskej stolice. Slovenský lekár, biológ a záhradník amatér sa zaslúžil o zneškodnenie epidémie cholery na Morave, v Dolnom Rakúsku a v Čechách. Zaviedol a zdokonalil vedenie meteorologických pozorovaní na Brnensku a jeho systém pozorovania a vyhodnocovania sa neskoršie stal podľa rozhodnutia viedenského ministerstva vnútra vzorom pre ostatné krajiny v rámci vtedajšieho Rakúska - Uhorska. Nám však imponuje jeho záujem a láska k záhradníctvu, ktoré nielen podporoval, ale sám aktívne realizoval, keď do praxe uvádzal svoje vlastné novošľachtenia (Verbena, Fuchsia, Pelargonium). Zúčastňoval sa výstav a súťaží, angažoval sa ako člen záujmových organizácií. Bol najbližším priateľom J.G.Mendela, ktorého inšpiroval k bádateľskej práci a on mu zas na oplátku radil v jeho šľachtiteľských zámeroch, najmä pri okrasných rastlinách.

         Treba vysoko vyzdvihnúť, že vzájomná spolupráca medzi slovenskými a českými záhradníckymi odborníkmi v spoločnom československom štáte bola veľmi úzka a plodná. Priniesla veľa kladného a možno si len priať, aby sa nielen ďalej udržovala, ale i viacej prehlbovala.

         Domnievam sa, že predložená publikácia je užitočná nielen pre českú, ale i slovenskú odbornú verejnosť. Zozbieraný materiál je poučný a zaujímavý pre všetkých, ktorí majú radi svoju záhradnícku profesiu. Som rada, že publikácia bola spracovaná ako historická analýza a verím, že zatiaľ čo pre tú staršiu generáciu bude cennou retrospektívou, pre mladších a budúce generácie zase impulzom, ako ďalej v dobrej tradícii pokračovať.

         Na záver logo z Múzea záhradkárov v Hradci Králové: „Kto zabudol na svoju minulosť, akoby ani nežil“. Publikácii prajem dobrý štart a dobré prijatie ako odbornou, tak i ostatnou verejnosťou.

Doc.Ing.Anna Jakábová, CSc.
SPU Nitra, Slovensko

©  MZLU v Brně, Zahradnická fakulta v Lednici na Moravě,
Ústav šlechtění a množení zahradnických rostlin
Autoři: © Vojtěch Řezníček, Petr Salaš, Jan Lužný
Pro web upravil: ©Drahomír Míša